reklama

Stavanie na hranici stredoeurópskej prírodnej perly

Do dnešných dní si pamätám rodinné víkendové prechádzky s mojou malou dcérou po Devínskej Kobyle. Ani my dospelí, ale ani moja troj až -násťročná dcéra, sme sa nevedeli nasýtiť pohľadu na nezvyklú rozmanitosť kvetín, rastlín, motýľov, ale aj nádhernej panorámy na sútok Dunaja s Moravou, devínsky hrad a ani nie také vzdialené rakúske kopce. Teraz už vie aj moja dnes už dospelá dcéra, že Devínska Kobyla má rozlohu 643 hektárov a je časťou chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Okrem toho ako európsky významná oblasť patrí aj do sústavy chránených území členských krajín Európskej únie, známej pod názvom NATURA 2000. Odborníci ju totiž pokladajú za územie s mimoriadnymi botanickými, zoologickými, geologickými a paleontologickými hodnotami. Nachádzajú sa tu totiž teplomilné spoločenstvá s bohatým zastúpením ohrozených druhov a s jedinečnou paleontologickou lokalitou Sandberg (Pieskovec).

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Botanici tu zaznamenali viac ako 1100 druhov rastlín. Mnohé z nich sa nikde inde na Slovensku nenachádzajú. Dokonca na Devínskej Kobyle rastie dvadsať šesť rôznych orchideí. V turistických príručkách sa môžeme dočítať, že výskyt jazýčkovca jadranského a ponikleca veľkokvetého má celoeurópsky význam. A že okrem bohatého rastlinstva je na Kobyle aj mimoriadne rozmanitá fauna. Od výskytu teplomilných druhov hmyzu, prispôsobených na extrémne a dlhodobé obdobia sucha, cez vyše šesťdesiat druhov vtákov až po cicavce ako jazvece, líšky, či dokonca jelene.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vrátim sa k hmyzu, k zriedkavej modlivke, exotickému pavúkovi stepníkovi červenom či roháčovi veľkom. Spomedzi motýľov za zmienku stojí vidlochvost feniklový a aj vidlochvost ovocný. Lesy sú domovom nášho najdlhšieho hada, užovky stromovej. Ale žijú tu aj ďalšie chránené plazy ako jašterica zelená, či slepúch lámavý. K najvzácnejším vtákom, ktoré obývajú Devínsku Kobylu patrí dudok chochlatý, ale vyskytuje sa tu aj včelárik zlatý, muchár sivý, muchárik červenohrdlý a bielokrký, žlna sivá a žltochvost hôrny.

Uf, toľko zvláštnych živočíchov a kvetov! Niet sa preto čo čudovať, že ochranári nazývajú Devínsku Kobylu prírodnou perlou strednej Európy. Panoramatické výhľady, ale aj pohľad na každý strom, každú bylinku, či zvieratko, ktoré sa na Kobyle nachádzajú, len potvrdzujú ten „perlový" prívlastok, ojedinelý nielen v rámci strednej Európy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A nedá sa ani čudovať, že čas od času sa vyskytne úsilie v bezprostrednej blízkosti perlovej Devínskej Kobyly postaviť si dom. Veď kto by nechcel bývať uprostred takej nádhery. Zarážajúce ale je, že sa voči podobným snahám kompetentní príliš nebránia. A málokto upozorňuje na to, že v súčasnosti majú aj tí najkompetentnejší kompetentní zviazané ruky. Napríklad keď sa dom nazve záhradným domčekom, rekreačným objektom, alebo jednoducho - chatou, kompetentní sú viac menej bezmocní. Jednoducho, na Slovensku nie je zákonom podchytené, do akej veľkosti sa čosi ako dom môže pokladať za záhradnú, či rekreačnú chatu, a čo je už celoročne obývateľný dom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ľubica Kolková, starostka Devína, mi znepokojene vysvetľuje: „Rekreačné objekty a záhradné chatky kedysi boli limitované v zákone štyri krát štyri metre, dnes takýto limit zo zákona vypadol".

Pani Kolková spomína aj čierne stavby v blízkosti Kobyly, s ktorými si nik nevie poradiť. A v súčasnosti sa usiluje, nazvime ho pán K., lebo jeho meno momentálne nie je podstatné, získať stavebné povolenie v bezprostrednej blízkosti Kobyly, teda ešte v chránenom území na dvojpodlažný dom (jedno podlažie bude mať veľkosť sto metrov štvorcových), z ktorého bude výhľad na tie najkrajšie panorámy, aké Devínska Kobyla poskytuje.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Žiaľ, z opačnej strany my ostatní, mnohé z krásy Kobyly, budeme musieť oželieť, pretože nám bude zavadzať práve jeho dom.

Je pravdou, že zákon o ochrane prírody stanovuje, čo všetko sa v chránenom území a jeho okolí nesmie. Chránené územie má okolo seba ochranné pásmo, na ktoré sa tiež viažu rôzne príkazy, zákazy a podobne. Veď nie sme úplní vandali a chápeme aj vytváraním zákonov, že chránené územia sa preto volajú chránené, lebo ich treba chrániť. A na chránenie chránených území treba vytvoriť aj legislatívu, podľa ktorej chránenie týchto území priamo vyplýva. „Napríklad je tam povolené chodiť len po turistických chodníkoch a značkách", podčiarkuje starostka Kolková, a vzápätí dodáva: „ale paradoxne sa v nich nezakazuje stavať".

Otázka potom je pravdaže, či počas stavby domu, teda činnosti, ktorá sa podľa zákona v chránenom území nezakazuje, budú nákladné autá a buldozéry, potrebné na výstavbu, chodiť po turistických chodníkoch. Asi áno, veď treba dodržiavať zákony.

No a pri stavbe pravdaže bude treba vyrúbať niekoľko stromov. Plán, ktorý dostala starostka Devína do rúk, počíta s vyrúbaním desiatok stromov. Vraj sú poškodené. Čo na tom, že ide o chránené územie. Že na tých miestach žijú a rastú desiatky chránených druhov rastlín a živočíchov.

„Mám zviazané ruky,", opakuje starostka Devína. „Ak ale sa postaví tento dom, ako sa budeme brániť ďalším žiadostiam o výstavbu? Kto zastaví tých ďalších? A ako potom bude vyzerať Kobyla?" dodáva.

Nuž ako? Veď to všetci vieme dopredu. Bude vyzerať ako územie, ktoré nie je chránené. Ktoré nie je a nikdy nebolo prírodnou perlou. V ktorej nerástli a nevyvíjali sa desiatky chránených druhov živočíchov a rastlín. Kde neboli tie nádherné panoramatické výhľady, aké inde nenájdete.

„Je to hrozné. A všetci sa tvárime, ako keby sa nič nedialo," prízvukuje starostka. A ja neviem po jej slovách, či sa mám tešiť, že som sa s ňou náhodou stretla alebo ani veľmi nie. Veď kvôli nej teraz riešim problémy, o ktorých som dovtedy ani netušila. A keby mi o nich rozprával niekto menej povolaný, pomyslela by som si, že taká absurdita sa dá len vysnívať v nepokojných bezsenných nociach. Že nemôže byť ani náhodou pravdivá. Veď už len predstava, že buldozér ide krok za krokom po turistickom chodníku, aby dodržal literu zákona, a vzápätí aby pomáhal pri stavbe, je naozaj jedna z najabsurdnejších, aké som si kedy predstavovala.

Alebo to na Slovensku nie je až natoľko absurdné?!

Ľuba Lesná

Ľuba Lesná

Bloger 
  • Počet článkov:  30
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som novinárka, dlhšie obdobie som bola na voľnej nohe. Napísala som niekoľko knih - Únos prezidentovho syna, Únos demokracie a Prípad medička. Dostalo sa mi tej cti, že som mohla spolupracovať s jednou z najzaujímavejších osobností Slovenska, s expremiérkou Ivetou Radičovou. Jedným z výsledkov tejto spolupráce je kniha rozhovorov Krajina hrubých čiar. Píšem aj divadelné hry. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu