Niet sa napokon ani čo čudovať, že slovenské médiá sú Ficom fascinované. Ako predseda vlády si našiel zakaždým čas, aby ich hodnotil s parádnou vehemenciou. V októbri 2008 sa o médiách vyjadril, že komunistická tlač bola kedysi ústretovejšia k disidentom, ako je dnešná tlač k jeho vláde. „Hulvátskym, idiotským spôsobom atakujete vládu Slovenskej republiky," povedal doslova.
V tlačovom vyhlásení úradu vlády z čias jeho premiérovania z augusta 2007 sa slovenská verejnosť mohla zase dozvedieť, ktoré konkrétne aktivity novinári nezvládajú tak, ako by mali: „Je smiešne a nechutné, ak sa novinári s cieľom získať fotografiu predsedu vlády SR, korčuľujúceho sa na verejnom priestore a pred nikým sa neskrývajúceho, plazia v mokrej tráve ako slizké hady, ako sa dnes opakovane stalo v ranných hodinách, a správajú sa, ako keby fotili niekoho, kto v noci tajne pácha vážnu trestnú činnosť."
Jeho kritická nebojácnosť voči slovenskej žurnalistickej obci pokračovala aj pár dní pred parlamentnými voľbami. „To čo robíte v denníku Sme nemá obdobu. To je onanovanie sa na predsedovi vlády," vyhlásil 10.októbra 2010.
Fico dokonca zvolal 5.októbra 2007 vládu, aby prerokovala správanie sa slovenských novinárov. Na mimoriadnej schôdzi Ficova vláda odporučila generálnemu prokurátorovi, aby prešetril údajný incident údajne „hrubo zasahujúci do domovej slobody" vtedajšej ministerky Viery Tomanovej. Tento prípad sa údajne stal 21. a 29. augusta, keď neznámy fotograf neoprávnene vstúpil na pozemok ministerky, pričom mal byť omámený aj strážny pes. Fico podčiarkol, že jeho vláda odmieta praktiky, ktoré škandalizujú rodinu ministerky Tomanovej.
Len dodávam, že hoci strážny pes bývalej ministerky údajný atak prežil, dôsledná generálna prokuratúra sa prípadom naozaj zaoberala a vyšetrovanie v januári 2008 zastavila.
Pred voľbami podľa všetkého Fico pochopil, že samo- diskusia mu môže aj uškodiť, a tak dovolil, aby spolu s ním v televíznom štúdiu diskutoval aj ďalší politik. Médiá sa mu opäť prispôsobili. Žáner samodiskutérstva, ktorý Fico doviedol takmer do dokonalosti, promptne zmenili na debatu s oponentom, ktorého si podľa všetkého Fico sám vybral.
A nestratil sa v médiách ani potom, čo prestal byť šéfom exekutívy, aj keď ich už kritizoval čoraz menej. Občas si síce neodpustí pár otcovsky karhavých poznámok najmä na denník Sme, ale ostatných novinárov s rovnakou razanciou, ako ich nazýval onanujúcimi idiotmi a podobne, ich dnes pasoval za svojich kolegov. Skrátka Fico to so slovenskými žurnalistami vie.
Pružne sa prispôsobil dobe aj v iných ohľadoch, aj keď ťažko povedať, či napriek tomu alebo práve kvôli jeho rozmanitosti ho médiá neprestávajú citovať a venovať mu poriadnu dávku pozornosti. Napríklad si radikálne zmenil slovník.
V roku 2000 sa úprimne priznal, že vlastne pád totalitného režimu ani nezaznamenal. „Keď sa pozerám späť, nezisťujem, že v roku 1989 by v mojom živote nastal nejaký zásadný prelom", odvetil na otázku týždenníka Domino Fórum, aký bol podľa neho komunistický režim. O pár rokov neskôr už ale začal s razanciou jemu vlastnou presadzovať to, čo pokladá za pluralitnú demokraciu.
"Nikdy nebol takto ohrozený demokratický systém Slovenskej republiky, ako teraz. Nikdy", odkázal ešte ako premiér v januári 2010 opozícii, ktorá upozorňovala na predražené elektronické mýto.
V súvislosti s úsilím zmeniť voľbu generálneho prokurátora opakovane vyslovuje obavy, aby sa Slovensko neocitlo v dobe pred Nežnou revolúciou. V decembri minulého roka predpovedal, že ak vládna koalícia zmení tajnú voľbu generálneho prokurátora na verejnú, zlomí chrbticu slovenskej demokracii. "Nech sa prispôsobia demokratickým pravidlám hry. Akékoľvek pokusy o zmenu voľby budeme považovať za znásilňovanie zákona a demokracie v mene moci. Ak to nevedia, nech idú preč," vyzval strany vládnej koalície.
A hoci sa k ľavicovej orientácii priznáva na každom kroku, svoj slovník obohatil o neľavicové, biblické prirovnania. Predseda parlamentu, ako tvrdí Fico, vodu káže a víno pije. O premiérke Radičovej zase v decembri minulého roka povedal, že rozdeľuje kandidátov na generálneho prokurátora podľa princípu Ábela a Kaina. Nad svojou zodpovednosťou si navyše podľa Fica premiérka umýva ruky ako Pontský Pilát.
Áno, sebaprezentovanie v médiách zvláda Robert Fico priam bravúrne. Mediálne kampane môžu Smeru a jeho predsedovi ostatné politické strany na Slovensku len závidieť a pokorne sa od neho učiť.
Aj keď zároveň treba podotknúť, že v v reálnej politike Fico nemá až takú šťastnú ruku. Vyhrať s takým náskokom parlamentné voľby, ale nebyť schopný zostaviť vládu, tak to sa naozaj „podarí" len málokomu.
A zdá sa, že nie najšťastnejšie zvolil aj taktiku útokov na súčasnú vládnu koalíciu, nazývajúc ju vládnym zlepencom a predsedníčku vlády Ivetu Radičovú slabou premiérkou.
"Pani premiérka je politicky slabá a bude s tým mať problém," predpovedal v októbri minulého roka. „Premiérka je slabá. Nemá za sebou svoju politickú stranu," zduplikoval na druhý deň. A o pár dní, pritvrdil, keď podčiarkol: „Premiérka je politicky absolútne slabá, úplne slabá."
„Pani Radičová je taká slabá premiérka, že robí len to, čo jej dovolia alebo prikážu členovia vládnej koalície", znovu opakoval Fico 18.januára tohto roku.
Silné slová, ktorými častuje premiérku, aby lapidárne poukázal na jej údajnú slabosť, a tak oslaboval celú vládnu koalíciu, sa ale míňajú účinku. Časom sa dokonca môžu obrátiť aj proti nemu. Napriek fascinácii Ficom slovenských médií sa ho totiž raz ktosi môže spýtať, že ak pokladá súčasnú premiérku za slabú, čo má urobiť, aby v jeho očiach prestala tou slabou byť? Má napríklad nazvať novinárov onanujúcimi plazmi?
