reklama

Mečiar, zbohom, ide od nás

Strana Vladimíra Mečiara - HZDS, teda Hnutie za demokratické Slovensko, sa podľa prieskumov verejnej mienky zrejme nedostane v júnových voľbách do parlamentu. Znamenalo by to, že Mečiar, najpopulárnejší  a zároveň najkontroverznejší politik na Slovensku po páde totality, odíde z politiky. Podľa telefonického prieskumu agentúry Polis, ktorý sa uskutočnil vo februári,  by HZDS  získalo 4,1 percenta, čo je pod hranicou zvoliteľnosti.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (124)

Telefonická otázka znela: „Keby boli parlamentné voľby tento víkend, ktorú stranu alebo hnutie by ste volili?" Podobný výsledok agentúre vyšiel už po tretí raz za sebou. Stalo sa tak v mesačných intervaloch na vzorke vyše 900 respondentov.

A tak je, zdá sa, pre mečiarovcov, i samotného Mečiara čas na bilancovanie.

Mečiar stojí v prvých radoch slovenskej politickej scény od januára 1990 doteraz. Jeho vstup do vysokej politiky bol „absurdný", v súčasnosti racionálne nepredstaviteľný. Začiatkom januára 1990 totiž ako vidiecky právnik zo závodu Skloobal Nemšová vyhral konkurz na slovenského ministra vnútra. Vo funkcii ostal až do prvých slobodných volieb v júni 1990. Po nich sa stal predsedom slovenskej vlády. Bol ním do apríla 1991. Pre škandály, ktoré jeho pôsobenie sprevádzali, ho parlament z funkcie premiéra odvolal.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na protest sa Mečiar so svojimi priaznivcami oddelil od Verejnosti proti násiliu a v júni 1991 založil HZDS. V tom čase HZDS podporovalo takmer deväťdesiat percent slovenských občanov. Obrovská Mečiarova popularita ho opätovne vrátila do premiérskej funkcie. Podobný scenár odvolávania Mečiara a jeho návratu sa opakoval ešte dvakrát - v roku 1993, keď bol na čele vlády do marca 1994. A do tretice zotrval v premiérskom kresle celé volebné obdobie - od decembra 1994 do októbra 1998.

Počas tých štyroch rokov premiérovania Mečiar nenechal nikoho na pochybách, že je autokratickým politikom. Jeho pôsobenie v tom čase sa dá v skratke charakterizovať ako boj zla s horším. Slovensko dostalo v tom období až dva demarše. Najprv z Európskej únie a neskôr z USA. Zhodne aj Európska únia a aj USA v nich vyjadrili znepokojenie zo slovenského politického vývoja, pretože reálne hrozilo zabrzdenie „demokratickej transformácie". Dokonca vtedajšia americká ministerka zahraničných vecí Madelaine Albright nazvala Slovensko čiernou dierou na mape Európy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V tom čase Slovensko zaznamenalo zrejmé ekonomické podvody, ktoré sa uskutočňovali v tom čase vďaka privatizácii mnohých štátnych podnikov celkom prekryli čoraz ostrejšie spory medzi premiérom Mečiarom a vtedajším prezidentom Michalom Kováčom, ale pravdaže aj desiatky káuz, spájané s vtedajšími predstaviteľmi tajnej služby - SIS - pod vedením Ivana Lexu. Stačí si spomenúť na únos prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho. Podľa vyšetrovateľov ho vykonali vtedajší príslušníci SIS. Podobný bol aj verdikt Vrchného súdu vo Viedni z februára 2006. Slovenské súdy ale o únose nerozhodovali. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave síce obžalobu vypracoval, ale žiaden súd o nej nepojednával. 2. marca 1998 prezidentovi Kováčovi vypršalo volebné obdobie, a tak sa Mečiar ako predseda vlády stal zastupujúcim prezidentom. Hneď na druhý deň Mečiar vyhlásil na únos amnestiu. A tá zabránila do dnešných dní, , aby sa slovenský súd zaoberal únosom, inak povedané - teroristickým činom, ktorého sa podľa všetkého dopustil štátny orgán, teda SIS.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keďže Mečiar bol v čase spáchania únosu premiérom, to znamená, že bol priamym nadriadeným riaditeľovi tajnej služby, mnohí právnici, politici a politológovia sú toho názoru, že amnestie si Mečiar vlastne udelil sám sebe. Takéto tvrdenie vychádza aj zo slov Jaroslava Svěchotu, vtedajšieho námestníka riaditeľa SIS, ktorý v rozhovore pre knihu Únos demokracie, označil Mečiara ideovým otcom únosu.

Ale Mečiara ešte skôr, prakticky od prvej chvíle do vstupu politiky sprevádzalo množstvo škandálov a podozrení. Do histórie vošlo jeho vyjadrenie z marca 1991, podľa ktorého bez vedomia federálnych politikov tajne rokoval so sovietskymi generálmi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďalšou veľkou kauzou, priamo spájanou s Mečiarom, bola začiatkom deväťdesiatych rokov krádež spisov z ztakzvanej Tisovej vily, ktorá bola archívom ŠtB v Trenčíne. Malo sa tak stať na priamy príkaz Mečiara, ktorý bol v tom čase ministrom vnútra. Tvrdil to medziiným vtedajší náčelník inšpekcie slovenského ministerstva vnútra Leonard Čimo, Ten policajtom začiatkom roka 1992 opísal, ako vzal materiály z Tisovej vily a odviezol ich Mečiarovi do Bratislavy. Neskôr Čimo v obave o svoj život ušiel zo Slovenska a doteraz žije vo Švajčiarsku.

Čimo pred vyšetrovateľom vo februári 1992 vyhlásil, že Mečiar mu 26. januára 1990 dal príkaz ísť do Tisovej vily. „Mečiar mi ešte povedal, že ak nájdeme vo vile ŠtB v Trenčíne materiály, ktoré sa týkajú určitých osôb, napríklad tajných spolupracovníkov alebo dôverníkov ŠtB, mám ich doručiť jemu do vlastných rúk", povedal. Ďalej na výsluchu opísal, že spolu so šoférom Jánom Rezníkom okolo polnoci vošli do Tisovej vily, odomkli zapečatenú skriňu a vzali z nej približne osemnásť spisov. „Na obaloch som vidiel, že ide o spisy tajných spolupracovníkoch ŠtB a písomné správy, ktoré tajní spolupracovníci pre ŠtB vypracovali", tvrdil Čimo. Všetky spisy vzali Čimo a Rezník do auta a odišli do Bratislavy. O piatej hodine ráno dorazili do vily Ministerstva vnútra v Bratislave a tam spisy odovzdali Mečiarovi.

Slová Čima potvrdil aj šofér Rezník. „Spolu s pánom Čimom sme nanosili z kufra nášho vozidla spisy do vily ministra... Pán Čimo bol vo vile u pána Mečiara asi 30 minút", povedal Rezník na výsluchu v roku 1992

Mečiar tieto obvinenia odmietol, on sám ale priznal ďalší škandál s materiálmi ŠtB. Podľa jeho vlastných slov z 2.júna 1992 ako predseda vlády „po príchode do zamestnania /som/ našiel na svojom stole obálku, v ktorej boli fotokópie agentúrnych zväzkov na slovenského čelného predstaviteľa Nežnej revolúcie - na Jána Budaja, ale aj na členov vlády zo začiatku deväťdesiatych rokov na Ivana Čarnogurského a Ladislava Košťu". /koniec citátu./ Mečiar ďalej počas výsluchu na polícii ubezpečoval, že o nájdených spisoch informoval vtedajšieho federálneho ministra vnútra Jána Langoša a spisy spálil.

Vládnutie Mečiara sa vyznačovalo aj tým, že bez akýchkoľvek zábran menil svoje názory či program. Stačí si len spomenúť, ako počas niekoľkých mesiacov presnejšie od decembra 1990 do začiatku 1992, horoval najprv za československú federáciu. V septembri 91 už ale energicky obhajoval model konfederácie. A o dva mesiace zase začal rovnako energicky presadzovať vytvorenie samostatného štátu.

Na verejnosti opakovane vulgárne nadával svojim oponentom a novinárom. Niekoľkých novinárov dokonca pred zapnutými kamerami fyzicky atakoval. Medzi prvými podobnými výrokmi na adresu novinárov boli jeho slová z konca roka 1990, ktoré adresoval vtedajšiemu redaktorovi českej televízie Ladislavovi Špačkovi: „Ja ti skopem prdel, ty sviniar jeden" .

Slovenskí žurnalisti ale podobné vyjadrenia z Mečiarových úst počuli viackrát. Stačí spomenúť: ,,Ešte raz sa ma to opýtaš, takú ti jebnem, že sa nespamätáš," povedal redaktorovi súkromnej televízie JOJ v septembri 2002, pretože sa Mečiara spýtal, odkiaľ vzal 40 miliónov korún na kúpu penziónu Elektra. A v októbri 2004 Mečiar fyzicky napadol fotografku denníka Nový čas.

Na začiatku svojej politickej kariéry Mečiar tvrdil, že mu nejde o majetok. Známy bol jeho výrok z jesene 1998, že vlastní len „korzičku", teda auto opel corza a trojizbový byt v Bratislave. Napriek tomu v súčasnosti sa jeho majetok odhaduje na desiatky, možno stovky miliónov korún. Ako tak náhle zbohatol, to doteraz nevysvetlil.

V súčasnosti je jeho HZDS členom vládnej koalície. Už zďaleka sa jeho meno, či meno HZDS neskloňuje v súvislosti s toľkými škandálmi či kauzami, ako to bolo v deväťdesiatych rokoch, teda v rokoch prekvitajúceho mečiarizmu. Ale predsa len. Firma blízka jeho hnutiu, ale aj jemu samotnému je podozrivá z machinácií s pozemkami reštituentov.

Samotný Mečiar sa v súčasnosti cíti neuznaný. Podľa neho všetko, čo sa vytvorilo po Novembri 89, je jeho zásluha. Vyhlásil nedávno, že jeho hnutie vykonalo pre krajinu len pozitívne veci. "Kto zakladal politický systém na Slovensku? Vladimír Mečiar. Kto spravil ekonomickú a sociálnu reformu? Vladimír Mečiar. Kto zakladal Slovenskú republiku? Vladimír Mečiar. Ostatní iba paberkovali," podčiarkol pred novinármi.

Čo bola skutočná príčina dlhodobej popularity Mečiara, posúdia sociológovia a politológovia. Možno tým, že napriek všetkým svojim prehmatom je stratégom par excelance. Možno tým, že pripomínal komunistických papalášov, na ktorých sme si počas ich päťdesiatročného vládnutia zvykli. Možno tým, že priam majstrovsky ovládal postupy populistického politika. Alebo tým, že všetky tieto prvky sa v jeho osobe bravúrne spájali. Jedno sa ale v tejto chvíli zdá isté - doba Vladimíra Mečiara sa nenávratne končí.

Ľuba Lesná

Ľuba Lesná

Bloger 
  • Počet článkov:  30
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som novinárka, dlhšie obdobie som bola na voľnej nohe. Napísala som niekoľko knih - Únos prezidentovho syna, Únos demokracie a Prípad medička. Dostalo sa mi tej cti, že som mohla spolupracovať s jednou z najzaujímavejších osobností Slovenska, s expremiérkou Ivetou Radičovou. Jedným z výsledkov tejto spolupráce je kniha rozhovorov Krajina hrubých čiar. Píšem aj divadelné hry. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu