Agin ôsmy život

Autor: Ľuba Lesná | 18.8.2014 o 0:00 | (upravené 18.8.2014 o 22:31) Karma článku: 9,37 | Prečítané:  2092x

Známa novinárka a spisovateľka Agneša Kalinová sa toto leto dožíva deväťdesiatich rokov.  My, všetci jej blízki a známi, sme sa tešili, že ich oslávime spolu s ňou. Že budeme pri tom, keď Agi, ktorá si doteraz udržala nesmiernu vitalitu a radosť do života, záujem o všetko nové, krásu a nákazlivý smiech, vkročí –  parafrázujúc názov knižky, ktorú napísala s Janou Juráňovou – do svojho ôsmeho života. Človek mieni, život mení. V deň narodenín Agi ochorela a  dostala so do nemocnice. V nemocnici si pozrela video pozdravy, ktoré pre ňu nakrútili desiatky jej priateľov, blízkych, členov najbližšej ale i vzdialenejšej rodiny z celého sveta.

Keby nešlo o Agi, pomyslím si – smutné. Ale už teraz viem, že s Agi to také smutné nebude. Že sa nedá. Nepoddá sa ani teraz. Ani chorobe, nech by bola akákoľvek. Prekonala sedem životov a zvládne prejsť aj do tej životnej kapitoly, ktorá sa začína po deväťdesiatke. Jej ironické heslo: smelo a ľahostajne, ktorým kormidlovala prekonávanie všetkých prekážok v svojom  živote,  sme si mnohí osvojili. 

Aj keď mi teraz v Mníchove opisovala priebeh súčasnej choroby, neustále sa sama cenzorovala, aby neupadla do sebaľútosti. Na každý deň si vypýtala noviny, pretože nechcela ani počas choroby  byť neinformovaná o dianí vo svete. A pri každej mojej návštevy sa podrobne povypytovala na spoločných známych.

A ja som si počas mojich nemocničných mníchovských návštev  spomínala, čo všetko som zažila s Agi, jej dcérou a mojou spolužiačkou Julkou  a manželom Jánom Ladislavom Kalinom.

Na vlastnej koži všetci traja zažívali  dramatické politické zmeny, ktoré sa u nás počas normalizácie v sedemdesiatych rokoch odohrávali, nestrácajúc nadhľad a humor.

Ján L. Kalina zbieral v šesťdesiatych rokoch vtipy, ktoré v roku 1968 vydal pod názvom Tisíc a jeden vtip. Kniha zaznamenala megaúspech.  Agi pracovala ako filmová kritička v týždenníku Kultúrny život, ktorý sa ocitol na čiernej listine po sovietskej okupácii a v rámci normalizácie ho celkom zrušili.   Ich byt na Kúpeľnej ulici v Bratislave odpočúvala ŠtB zrejme kvôli  nevídanému čulému spoločenskému životu nielen na časy totalitné. Vtedajšia moc sa navyše  nevedela zmieriť aj s humorom Kalinu.  Napokon, totalitné moci ako pravidlo nemajú radi humoristov, pretože ich hlboko uráža  sarkazmus a možný výsmech totalitných praktík.

Keď si Kalinovci našli odpočúvacie zariadenie v svojom byte, odfotili ho a zaslali protestný list voči jeho inštalácii  vtedajším komunistickým papalášom.  Nasledovala pomsta  – zatknutie obidvoch manželov.

Boli sme s Julkou v roku 1972 v maturitnom ročníku.  V deň, keď sme dostávali polročné vysvedčenia,  Julka  neprišla do školy, hoci deň predtým sme sa do neskorého večera telefonicky zabávali  a nespomenula ani náhodou, že by sa zle cítila. Hneď ako som prišla domov, zatelefonovala som jej. Telefón zdvihla, ale bola vyslovene odmeraná. Rozhodla som sa, že ju okamžite pôjdem navštíviť. „Nie, nemôžeš prísť,“ povedala neočakávane stroho a zložila telefón. O pár hodín mi zavolala a veľmi stručne povedala: „Príď.“

Vyštartovala som na Kúpeľnú ulicu. Ich byt na  štvrtom poschodí bol na nepoznanie. Všetky knihy v pracovni Julkinho otca sa váľali porozhadzované po zemi, poličky zívali prázdnotou. Na parketách som dokonca videla medzi knihami aj popol od cigariet. Julka stála bezradne nad tou bezútešnou hŕbou kníh. Rozprávala mi, ako skoro ráno okolo šiestej prišli k nim policajti, zatkli oboch rodičov a jej prikázali ostať doma. Vysvetľovala, že keď som volala, ešte boli policajti u nich a zakázali jej čo i len naznačiť, čo sa vlastne v ich byte odohráva.

Obývačka a ďalšie dve izby boli tiež v dezolátnom stave. Ani náhodou v tej chvíli byt  nepripomínal miesto, kde sa pravidelne v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch schádzala intelektuálska špička nielen zo Slovenska a z Česka, ale  aj mnohí vtedajší prominentní novinári, filmoví a divadelní kritici, herci a spisovatelia a z Maďarska, Rakúska, Francúzska, Nemecka, Ruska, USA a aj odinakadiaľ. 

Jána L. Kalinu vzápätí odsúdili na dva roky za poburovanie.

Agi po niekoľkých týždňoch  vyšetrovacej väzby  prepustili. Stretla som sa s ňou v prvý deň jej slobody.  V obývačke sa zišlo do desať ľudí. Agi rozprávala o svojich zážitkoch z väzenia. Zábavne, s nadhľadom a ako vždy - bez štipky sebaľútosti. A my sme sa schuti smiali.

Za to, že sa Kalinovci usilovali žiť slobodne v neslobodnom komunistickom Československu,  postihol ich ďalší trest – Julku neprijali na žiadnu vysokú školu, hoci testy a ústne pohovory zakaždým hravo zvládla. Raz ju dokonca na ministerské odvolanie prijali na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského. Lenže keď sa dostavila na zápis, úradníčka fakulty jej oznámila, že s jej prijatím prišlo k omylu, pretože minister odvolal svoje odvolanie.  Žiaľbohu, to odvolané odvolanie už platilo a nik ho neodvolal.

Neustávajúca perzekúcia a vypčúvanie nakoniec Kalinovcov prinútilo podať si žiadosť o vysťahovanie. Pred odchodom v októbri 1978 rozoslali  svojim priateľom pohľadnicu s týmito vetami: „Rozhodli sme sa v rámci akcie Za krajšiu Bratislavu presťahovať sa do Nemeckej spolkovej republiky. Do videnia v lepších časoch v sobotu večer o pol šiestej!“

Julka sa konečne dostala na vysokú. Julkin otec vydal v Nemecku knihu vtipov a knihu o humore, opäť s veľkým úspechom. A Agi  pracovala ako redaktorka v Rádiu Slobodná Európa. Mnohí z nás si pamätajú na jej zachrípnutý hlas a presné analýzy totalitných praktík. Pomáhala nám, čo sme ostali za železnou oponou, pochopiť situáciu.  Jej komentáre vyúsťovali do poznania, že totalitné režimy, a teda aj ten náš, zďaleka nie sú na večné časy.  Len netreba stratiť nadhľad a chuť smelo a ľahostajne sa im postaviť  zoči voči.

S chirurgickou presnosťou analyzovala v deväťdesiatych rokoch aj časy mečiarizmu a pokusy o znovuvzkriesenie šovinistického nacionalizmu. S najväčšou vážnosťou  upozorňovala na hrozby, ktoré z nich plynú.

Agin život režírovala silná túžba po slobode. A rovnako silným motívom pre jej život je  aj láska k filmu, k divadlu, ku knihám, k výtvarnému umeniu. Obdiv k vede. Veľký byt v Mníchove je v týchto dňoch už preplnený knihami v nemčine, angličtine, francúzštine, slovenčine, češtine, či maďarčine. Úhľadné kôpky kníh, tematicky rozdelené, sú také nepodobné bordelu, čo po sebe po prehliadke bytu na Kúpeľnej v Bratislave zanechala ŠtB. Obdivuhodná je Agina dodnes neutíchajúca  túžba po poznávaní nových a ďalších ľudí, úprimná chuť spoznávať všetky novinky, čítať ďalšie a ďalšie publikácie, vidieť všetky významné či zaujímavé filmy, výstavy, inscenácie. A zhovárať sa potom o nich s priateľmi, konfrontovať si navzájom postrehy. Do dnešného dňa prekvapuje mimoriadnou pamäťou, ale aj  toleranciou voči iným názorom.

Po páde totalitarizmu pravidelne aspoň  dvakrát do roka  navštevuje  Bratislavu. Zakaždým má  všetky stretnutia a návštevy do detailov naplánované, aby sa stihla stretnúť čo s najväčším počtom ľudí. Sama ich pre množstvo stretnutí nazýva „tri dni ma naháhaňali.“ 

Nedotýka sa jej komercionalizácia. Narastajúci skepticizmus. Svojou vitalitou a elánom pomáha prekonávať u nás tak rozširujúcu sa „blbú náladu.“

Deväťdesiatku oslavuje trochu ináč, ako chcela. A ináč, ako sme chceli my, jej priatelia. Ale to nič, Agi. To je len malá komplikácia v tvojom živote. Len s humorom, smelo a ľahostajne. A potom tvoju deväťdesiatku oslávime.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

TECH

Astronómovia objavili čudné kvantové pokrútenie vo vesmíre

Zvláštny fenomén kvantovej fyzika sa objavil pri exotickej hviezde.


Už ste čítali?