Spomínali sme únos syna vtedajšieho prezidenta do zahraničia, na ktorý bola zneužitá tajná služba. Spomínali sme na Oskara Fegyveresa, ktorý sa stal priamym svedkom toho, že únos naozaj slovenská tajné služba vykonala. Po svojej výpovedi Fegyveres utiekol do zahraničia, pretože sa obával o svoj život. Právom. Niekoľko mesiacov po jeho ukrývaní sa v zahraničí bol brutálne zavraždený jeho najlepší priateľ Róbert Remiáš.
Boli ste tam aj vy. Napriek tomu ste doteraz neburcovali verejnosť, aby bol právoplatne odsúdený teroristický čin, akým je nesporne násilné zavlečenie /jednoduchšie povedané únos/ slovenského občana do cudziny. Aby boli vinníci pomenovaní a potrestaní. Aby sa už nič podobné nemohlo v dejinách Slovenskej informačnej služby, v dejinách Slovenska zopakovať. Aby tento nedoriešený prípad, v ktorom bol očividne zneužitý štátny orgán, prestal rozleptávať slovenský právny systém. Dnes sme už žiaľ, iba svedkami toho enustáleho rozleptávania a tým pádom aj neustáleho zneisťovania právnej istoty na Slovensku.
Dodnes som vás nepočula ani burcovať slovenskú verejnosť, aby nebola apatická voči tomu, že sa doteraz nepomenoval a právoplatne neodsúdil Remiášov vrah, respektíve jeho vrahovia. Viete vôbec, že je to už pätnásť rokov, čo explodovala nálož v idúcom aute Remiáša? Pätnásť rokov vieme, že vražda mladého muža s najväčšou pravdepodobnosťou súvisela s násilným zavlečením prezidentovho syna do Rakúska a teda so zneužitím tajnej služby, a nič proti tomu nerobíme.
Vo vašom otvorenom liste premiérke Ivete Radičovej som sa dozvedela, že ste boli dobrým priateľom jej manžela Stana Radiča. Veľmi ma potešilo, že ste si naňho spomenuli. Aj ja som ho mala rada a veľmi som si ho vážila. Patril k tým umelcom, ktorí v deväťdesiatych rokoch v časoch najsilnejšieho mečiarizmu neúnavne cestovali po celom Slovensku na diskusné kluby s občanmi. Diskusie organizovalo občianske združenie Stála konferencia občianskeho inštitútu /SKOI/. Viem to, lebo som na diskusné kluby chodievala tiež a ako výkonná riaditeľka SKOI som isté obdobie bola aj ich spoluorganizátorkou. Po päťdesiatich rokoch totalitného režimu bolo dôležité v mestách, ale aj v tých najzapadnutejších dedinách vysvetľovať a diskutovať o tom, čo demokracia vôbec je. Na jar 1998 sme apelovali na ľudí, aby sa nenechali znechutiť autokraciou premiéra Mečiara a neodignorovali parlamentné voľby. V neposlednom rade sme zvolili takéto diskusie priamo s občanmi aj preto, že verejnoprávne médiá boli v tom čase hermeticky uzavreté pre každého, kto mal iný názor než Mečiar.
Podobných diskusných klubov sa pravidelne zúčastňovali Július Satinský, Stano Radič, Jaro Filip, Milan Lasica, Štefan Skrúcaný, Rasťo Piško a mnohí, mnohí ďalší, ale vás som ani na jednom podobnom diskusnom klube nevidela. Mali ste vtedy podľa všetkého iné starosti, iné povinnosti.
Jedna z podobných diskusií dopadla katastrofálne. V Starej pekárni v Nitre 23. júna 1998 rozhovor s Ferom Šebejom a Stanom Radičom prerušilo komando kukláčov s dvomi služobnými psami a samopalmi v rukách. Kukláči vtrhli do Starej pekárne a tvrdili, že hľadajú drogy a výbušniny, tváriac sa, že ľudia, ktorí prišli na stretnutie s Radičom a Šebejom, môžu byť len díleri drog alebo teroristi. Jedna pani v strednom veku odpadla. Ani oni, ani ich služobné psy nenašli nič. Po chvíli sa ale do Starej pekárne vrátili a o pár minút už tvrdili, že nejakú drogu predsa len našli. Vraj na záchode. Potom aj to odvolali. Zhodli sme sa, že účelom celej akcie bolo diskriminovať Šebeja, Radiča a pravdaže mimovládny sektor, ktorý pravidelne protestoval voči mečiarovskému autoritárstvu a voči čoraz väčšmi sa vzmáhajúcej korupcii. Za SKOI som vtedy podala trestné oznámenie pre podozrenie, že policajní funkcionári zneužili svoje právomoci a bezdôvodne rozohnali pokojné stretnutie.
Ani vtedy som nezaznamenala, že by ste protestovali, hoci priamym poškodeným bol aj váš priateľ Stano Radič.
A takto by som mohla pokračovať ďalej. Môžem spomenúť aj obdobie šafárenia vlády Roberta Fica a jeho známe korupčné aféry - nástenkový či emisný tender, predražené mýto, a tak ďalej a tak podobne. Mohla by som pravdaže spomenúť aj jachtu J&T v Monte Carle koncom mája 2008 a prítomnosť ministra financií Jána Počiatka na nej. Zhodou okolností práve v tom čase sa rozhodovalo o konverznom kurze pri prechode z koruny na euro. Ivan Mikloš, vtedajší poslanec a terajší minister financií vtedy vyhlásil, že na ňom zarobili finančné skupiny J&T a Istrokapitál. Nedávno s slovenský finančník Andrej Babiš potvrdil Miklošove podozrenie, keď pre časopis Forbes povedal: „Je tu ten malér s kurzom. To, že si chlapci niekde na jachte urobia populistický kurz eura, ktorý vyhovuje politikom a tým, čo na ňom zarobili, pretože mali inside informáciu, tomu rozumiem. Ale to, že poškodili celý slovenský exportný priemysel, už nikoho nezaujíma."
V týchto kauzách štát mal prísť o stámilióny eur. Ale najmä prišiel o nevyčísliteľné hodnoty už len tým, že sa tieto korupčné kauzy nesmiernych rozmerov vôbec stali a štát nenašiel dostatočne silný prostriedok, aby ich právoplatne bez siahodlhých prieťahov odsúdil a vinníkov potrestal.
Nie, naozaj ich netreba pripomínať. Len - opäť ma prekvapuje, že ste ani proti nim nijako neprotestovali.
„O politiku sa zaujímam len vtedy, keď mi niečo prekáža", napísali ste v jednom svojom blogu. Zrejme vám tieto veci neprekážali.
Zrejme vám prekážajú veci, ktoré sa podľa vás udiali a dejú počas súčasnej vlády, keď je na čele manželka vášho priateľa Iveta Radičová, ktorú si osobne tak veľmi vážite. Až natoľko, že si s ňou nevymieňate názory v súkromí, ale si s ňou dopisujete verejne. A ešte sa aj s neskrývanou pýchou pochválite, kto každý ďalší vás za ten list pochválil. Je pre mňa zarážajúce, že premiérke vyčítate veci, ktoré ešte zďaleka nie sú rozhodnuté - riešenie odvodov pre živnostníkov, či prenájom kaštieľa v Budmericiach. Dokonca jej vyčítate aj kauzu Daňového riaditeľstva, ktorú premiérka vyriešila nekompromisne vzápätí potom, ako vysvitlo, že spočiatku bola o nej klamlivo informovaná. Vyčítate jej ju, hoci vyhlásila, že nemieni šéfovať vláde, na ktorej je tieň korupcie.
Vyhadzujete jej na oči skrátka všeličo. Máte na to právo, takisto, ako ste mali právo na to, aby ste mlčali pri kauzách, ktoré sa stali pred vládou Ivety Radičovej a ktoré tak negatívne ovplyvnili stav Slovenska. A máte právo aj na to, aby ste nebrali ohľad na to, že nie je v silách žiadnej vlády, ani tej súčasnej, aby mávnutím čarovného prútika vyriešila roky neriešené problémy. Že korupcia a právna neistota narástli do rozmerov, keď nebude vôbec jednoduché odseknúť ich neustále sa rozrastajúce chápadlá.
Vyčítate, vyčítate a pritom ste si nevšimli, že to bola práve Iveta Radičová, ktorá presadila, aby sa povinne začali zverejňovať na internete zmluvy. A pritom je nad slnko jasné, že ich zverejňovanie je dôležitý a vážny krok k tomu, aby sa zamedzilo netransparentnému nakladaniu s verejnými financiami. Po prvých sto dňoch povinného zverejňovania uzatvorených zmlúv, faktúr a objednávok na internete je už v Centrálnom registri zmlúv vyše 2 200 uzatvorených kontraktov. Ktokoľvek z nich môže jednoducho zistiť, ako a na čo míňajú peniaze ministerstvá, ich rozpočtové organizácie či verejnoprávne inštitúcie.
Uznávam, ani toto ste si nemuseli všimnúť. Len priznávam ani trochu nechápem, ako si môžete myslieť, že profesorka sociológie, ktorá si robila doktorát v Oxforde, si neprečítala knihu Etika v politike. Že nechápe, čo etika v politike znamená. Nuž, zdá sa, že Julo Satinský vás celkom vystihol, keď vás charakterizoval, že ste naivista.
