Na jeseň minulého roka som sa usilovala vysvetliť novinárovi Jaroslavovi Daniškovi, že Barack Obama je prezidentom USA, teda ak nie najvplyvnejšieho, tak jedného z najvplyvnejších štátov na svete a prinajmenšom sa nepatrí ani jednému európskemu premiérovi, či premiérke odmietnuť stretnúť sa s ním, ak si Obama naňho ( na ňu) našiel čas. Ani keby sa do času audiencie rozhádala napríklad vládna koalícia. pokračovanie článku
Sedávali sme spolu v horárni v Horskom parku, popíjali čaj, rozprávali sa. Spomínali sme, ako sme pred takmer päťdesiatimi rokmi boli niekoľko ráz spolu v pionierskom tábore. Mala velikánske uhľovo čierne oči, ktoré sa neprestajne usmievali. A takmer po celý čas našich stretnutí jej z tváre nezmizol láskavý úsmev. Rozprávali sme sa a smiali, pretože Táňa sa smiala často a nákazlivo. Bola lekárka a keď moja dcéra ako malé dieťa ochorela, liečila ju. Spomínali sme aj svojich rodičov, jej a moji rodičia sa dobre poznali. Mali podobný osud. Niesli si po celý život so sebou pečať holokaustu. A po vojne aj jej aj moji rodičia robili redaktorov. pokračovanie článku
Je obdivuhodné, s akým až fanatickým zanietením exminister obrany Ľubomír Galko v svojich blogoch dodatočne vysvetľuje, že bol z postu ministra obrany odvolaný neoprávnene, pretože všetci ľudia naokolo robili chyby, ale on nie. On iba doplatil na tých ostatných. On je ten najčistejší, najlepší, najšikovnejší. Nielenže sa naučil po anglicky, ale aj priam nadľudským nasadením bojoval proti korupcii v rezorte obrany, na celom Slovensku. To len vďaka jeho neutíchajúcej usilovnosti Vojenské obranné spravodajstvo (VOS), ktoré mu priamo podliehalo, odpočúvalo už prakticky všetkých občanov Slovenska. Aby mal on prehľad, kde sa aké nekalé veci kujú, alebo kde sa len chystajú kuť. A keby ho premiérka Radičová nechala v ministerskom kresle do 10.marca budúceho roka, určite by sa pustil aj do boja proti korupcii vo všehomíre. Pravdaže odpočúvaním obyvateľov celého všehomíra. pokračovanie článku
„Radičová nevymyslela nič na Fica, na Dzurindu, na Orbána, ani na druhý euroval. Nemá dobrú ruku na svojich poradcov a v čase najväčšej koaličnej krízy uprednostní banket s pani Obamovou", napísal Jaroslav Daniška v článku, ktorý sa nachádza na webovskej stránke týždenníka Týždeň (5.októbra) a dodal: „Takto dobrý premiér nevyzerá." Hneď na úvod musím povedať, že nerozumiem celkom, čo mala premiérka Radičová vymyslieť na Fica, Dzurindu, či na Orbána. Doteraz som bola presvedčená, že politický program vlády a jej predsedu, či predsedníčky by mal byť postavený na systémových zmenách, ktoré by sa usilovali posunúť smerom dopredu tú, ktorú spoločnosť a riešiť jej problémy. A že by rozhodne nemal byť postavený na boji s konkrétnymi protivníkmi, či spoluhráčmi. pokračovanie článku
Na pohrebe mojej mamy v novembri 2003 ma oslovila pani Mária Klocoková, priateľka môjho otca z detstva. „Vyzeráš už úplne ako Izabela", povedala a usmiala sa. „Kto je Izabela?" spýtala som sa zaskočená, že sa našiel niekto, kto sa usmieva na pohrebe mojej mamy. „Moja najlepšia priateľka", dodala pyšne, a keď videla, že ani to mi nepomohlo zorientovať sa, o kom vlastne hovorí, vysvetľujúco dodala: „Sestra tvojho otca. Tvoja teta." Vtedy som sa na pani Klocokovú neusmiala. Až dodatočne som si uvedomila, čo vravela. A do dnešného dňa som jej za tie slová povďačná. pokračovanie článku
Už roky ma straší takáto modelová situácia. V jeden júlový večer počas hlbokej normalizácie sa stane vražda mladej študentky medicíny. Polícia nájde telo a začne vyšetrovať tento brutálny čin. Zistí, že študentku naposledy videli svedkovia na diskotéke, dajme tomu v Unic klube v bratislavskom študentskom internáte. Polícia ich vypočuje. Niektorí z tých vyše tristo vypočutých svedkov študentku na diskotéke videli, niektorí sa s ňou dokonca rozprávali. pokračovanie článku
Pôvodne som nemala chuť brániť sa voči argumentácii Michala Havrana, ktorý sa sústredil najmä na osobné invektívy voči mne. Reagovať na ne nebudem. Nie sú podstatné, aj keď sa tak tvária. A nemienim ani polemizovať s autorom o jeho názore na mne, ktorý má veľmi vyhranený, aj keď sa osobne nepoznáme. K jeho invektívam sa vraciam pre iné. Pre nesmierne dôležitú vec, ktorú Michal Havran nepostrehol a ani slovíčkom sa o nej nezmienil. Tou vecou nie je nič menej a nič viac ako úsilie o nastolenie právneho štátu. pokračovanie článku
Pôvodne som nemala chuť brániť sa voči argumentácii Michala Havrana, ktorý sa sústredil najmä na osobné invektívy voči mne. Reagovať na ne nebudem. Nie sú podstatné, aj keď sa tak tvária. A nemienim ani polemizovať s autorom o jeho názore na mne, ktorý má veľmi vyhranený, aj keď sa osobne nepoznáme. K jeho invektívam sa vraciam pre iné. Pre nesmierne dôležitú vec, ktorú Michal Havran nepostrehol a ani slovíčkom sa o nej nezmienil. Tou vecou nie je nič menej a nič viac ako úsilie o nastolenie právneho štátu. pokračovanie článku
Pred pár dňami som dostala doporučene list od môjho susedu pána Kukuru. Áno, ide o herca a riaditeľa divadla Aréna Juraja Kukuru. Nad naším bytom totiž pred desiatkami rokov býval Ďuro, ako som ho počas celého svojho života volala, so svojimi rodičmi a bratom. Keďže oba byty podľa všetkého neboli pred vojnou oddelené, dlhé desaťročia sme vďaka drevenému schodisku do Kukurovho bytu, ktorého časť bola miesto stropu v našej chodbe, navzájom počuli takmer všetko. A tak sme boli o sebe viac ako dobre informovaní. Viac ako by nám bolo príjemné. No čo už. pokračovanie článku
Ako novinárka a autorka troch kníh chápem pobúrenie spisovateľov a umelcov nad tým, že ministerstvo kultúry chce prenajať kaštieľ v Budmericiach na komerčné účely, hoci ho roky využívali práve spisovatelia. Je dôležité mať svoje miesto, kde sa dá písať, alebo si len tak oddýchnuť. Chápem, že spisovatelia, novinári a umelci spísali výzvu "Budmerický kaštieľ patrí umeniu - nie privatizérom!" Naozaj to chápem, aj keď je to zákon, ktorý káže ministerstvu kultúry, teda spravovateľovi kaštieľa, vypísanie súťaže na nového nájomcu. Literárnemu fondu, ktorý je nájomníkom v kaštieli v Budmericiach, totiž koncom mája vyprší nájomná zmluva. A ak ministerstvo chce postupovať v súlade so zákonom o správe majetku štátu, nemôže nájomnú zmluvu Litfondu automaticky predĺžiť, musí uzatvoriť novú zmluvu o nájme (najviac na päť rokov) s tým záujemcom, ktorý ponúkne najvyššie nájomné. Napriek tomu chápem strach umelcov. Rozumiem tomu, že neveria, žeby verejná súťaž na pôde ministerstva mohla prebehnúť aj regulárne. Veď veľakrát sme boli svedkami práve takých situácií, keď sa zákon porušoval jedna radosť. Len mi nie je celkom jasné, kde vtedy bola umelecká obec? pokračovanie článku
Milý Ľubo, oslovujem vás tak familiárne, lebo sa poznáme, aj keď vy sa podľa všetkého na mňa nepamätáte. Na konci deväťdesiatych rokov počas obdobia najzúrivejšieho mečiarizmu sme spolu sedeli v reštaurácii Chez David s naším spoločným známym - istým podnikateľom, ktorý už žiaľ nie je medzi nami. Sedeli sme tam niekoľko hodín a zhovárali sme sa o vtedajšej politickej situácii, keď reálne hrozilo, že sa na Slovensku neudrží demokracia. Sťažovali sme sa na zneužívanie verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu na politickú propagandu Mečiara a jeho HZDS. pokračovanie článku
Tak sa nám Vladimír Mečiar opäť rozrozprával. A znovu sa vrátil k svojej obľúbenej teórii o samoúnose Michala Kováča mladšieho, syna bývalého prezidenta Michala Kováča, s ktorým mal Mečiar počas svojho premiérovania neskutočné sporu. Je až obdivuhodne tvrdohlavý , keď opäť na verejnosti vytasil svoje tvrdenie o samoúnose, ktorú sa mu nepodarilo presadiť, ani keď bol predsedom vlády a verziu samoúnosu presadzoval nielen tvrdohlavo, ale až mocensky. pokračovanie článku
Keby sa dalo, navrhla by som predsedu Smeru Roberta Fica na hlavnú cenu za vytváranie mediálnych kampaní. Robí to skvele. Naozaj, klobúk dolu. Opakovane niekoľko rokov po sebe sa mu podarilo byť najčastejším hosťom diskusných relácií v slovenských médiách, hoci v období, keď bol premiérom, zaviedol diskusie bez oponenta, takže diskutoval sám so sebou. Podľa agentúry Newton Media v roku 2008 bol samo-diskutérom 20-krát, v roku 2009 17-krát a v roku 2010 už len 6-krát. A podaril sa mu aj ďalší husársky kúsok. Počas minulého roka sa slovo Fico stalo najpoužívanejším slovom v slovenských médiách, keď sa v slovenských médiách slovo Fico použilo 9 881. Fico tak porazil aj slovo kríza, /9472/ ale aj meno súčasnej premiérky Ivety Radičovej /tá sa spomínala v médiách len 6 968 krát. A to sa oproti roku 2009 zhoršil. Vtedy totiž sa slovo Fico použilo v médiách o 810 krát viac. pokračovanie článku
Vianoce sú chvíle, keď si znásobene uvedomujeme prázdno po tých, ktorí odišli. Boli to prvé Vianoce po vražde bývalého predsedu Ústavného súdu ČSFR a neskôr prominentného advokáta Ernesta Valka. Môjho priateľa. Zvykol mi na poludnie na Štedrý deň telefonovať. Pred niekoľkými rokmi šiel na poludnie na prechádzku s retrieverom do neďalekého lesa v Limbachu a odtiaľ mi zavolal. Chcel sa zrejme vyhnúť prípravám na štedrovečernú večeru, preto odišiel z domu vyvenčiť psa. Bol ale nadmieru spoločenský a sám so psom v lese sa zrejme nudil, tak mi zatelefonoval. A potom mi už volal každoročne. pokračovanie článku
Hoci celý svet bojuje za oslobodenie nevinnej Iránky Sakineh Mohammadi Aštianiovej, zahraničný redaktor verejnoprávnej televízie Ľubomír Huďo iba dva dni /2.januára 2011/ po vytvorení RTVS jej nevinu v hlavnej spravodajskej televízii trestuhodne zrelativizoval. A zrelativizoval aj nespravodlivé, nehumánne iránske súdnictvo. Vďaka tomu vlastne súhlasil s trestom ukameňovania. pokračovanie článku
Už od takého dobrého dvanásteho storočia sa vraví: vox populi, vox dei, alebo po našom hlas ľudu – hlas boží. Inak povedané - to, čo si želá ľud, je v podstate nekritizovateľné. Bez ohľadu na to, na akej úrovni je to, čo si ľud želá. Dajme tomu, že dobre. Aj tak sa mi z času na čas, napokon ako veľkej väčšine smrteľníkov, zastaví rozum nad názorom ľudu. Naposledy sa mi tak stalo pri zverejnení mien nominovaných do čitateľskej ankety Nového času o najhlúpejšiu slovenskú celebritu za rok 2010. Medzi nominovanými som totiž nenašla mená hneď niekoľkých politikov, o ktorých by som ani len nezapochybovala, že by do podobnej ankety patria. pokračovanie článku
Bývalý prominentný disident a bývalý slovenský premiér Ján Čarnogurský sa rozhodol zdieľať s občanmi svoje názory na situáciu na slovenskej politickej scény. Zvolil si na komunikáciu moderný spôsob – blogovanie. Drží skrátka prst na pulze dňa. A politickú situáciu vidí, tak ako sa na bývalého principiálneho disidenta a úspešného ponovembrového predsedu vlády sluší a patrí, nekompromisne kriticky. Podľa Čarnogurského sa na Slovensku „prehlbuje absurdná politická kríza“. pokračovanie článku
Strana Vladimíra Mečiara - HZDS, teda Hnutie za demokratické Slovensko, sa podľa prieskumov verejnej mienky zrejme nedostane v júnových voľbách do parlamentu. Znamenalo by to, že Mečiar, najpopulárnejší a zároveň najkontroverznejší politik na Slovensku po páde totality, odíde z politiky. Podľa telefonického prieskumu agentúry Polis, ktorý sa uskutočnil vo februári, by HZDS získalo 4,1 percenta, čo je pod hranicou zvoliteľnosti. pokračovanie článku
Keby som si mohla vybrať, čím by som chcela byť, jednoznačne by som vybrala funkciu predsedníčky Matice slovenskej. Bola by som šéfkou verejnoprávnej nie inštitúcie, ale ustanovizne. Skvelé. Nielenže slovo „ustanovizeň" znie neošúchane, až vznešene, ale vďaka jeho historicizmu" sa ako šibnutím čarovného prútika z dvadsiateho prvého storočia ocitáme na konci storočia devätnásteho. A navyše dnes už nik poriadne nevie, akú činnosť by mala taká „ustanovizeň" vykonávať. pokračovanie článku
Minister Kaliňák prejavil nedávno prepotrebný zmysel pre kontinuitu. "Predovšetkým chcem povedať, že nešlo o systémovú chybu, ale o dedičstvo". Týmito slovami pred novinármi celkom vyvrátil tvrdenia jeho neprajníkov, že uloženie trhaviny do batožiny nič netušiaceho cestujúceho počas policajného výcviku psov predsa len bolo chybou. Čo na tom, že nešlo o atrapu, ale funkčnú trhavinu, a čo na tom, že nič netušiaci cestujúci letel z Popradu až do Dublinu. Veď doletel a okrem toho trhavina ani nevybuchla. pokračovanie článku
Nedávno sa stretli pravicové parlamentné aj mimoparlamentné strany, aby sa dohodli na spolupráci. Aj keď, ako sa vyjadril Mikuláš Dzurinda, predseda najsilnejšej SDKÚ, išlo skôr „stretnutie symbolické", keďže nikto nemal ambíciu ísť „do hĺbok". pokračovanie článku
Som novinárka, dlhšie obdobie som bola na voľnej nohe. V súčasnosti pracujem ako analytička na Úrade vlády SR. Napísala som niekoľko knih - Únos prezidentovho syna, Únos demokracie a Prípad medička. V súčasnosti som napísala a píšem niekoľko divadelných hier.
